karol

Krátke nohavice ako prejav vzdoru ☹

Stojím v januári na zastávke a mrzne až to zachádza za nechty. Okolo mňa sú ľudia zababušení v kabátoch a šáloch, no zrazu sa zjaví On. Krátke nohavice, tenisky, holé lýtka … a z jeho pohľadu sála zvláštna nadradenosť: „Mne zima nie je, na rozdiel od vás, obyčajných smrteľníkov“ ☹

Tento úkaz ale nie je móda a ani otužilosť … je to len ďalšia slovenská anomália … ďalší zo zúfalých pokusov niektorých ľudí ako zo seba v tejto dobe úpadku urobiť jednoduchým … absurdným spôsobom „zaujímavého“ človeka … ☹

Falošná výnimočnosť ako maska komplexov

Krátke nohavice v zime sú v skutočnosti len prejavom hlbokých komplexov menejcennosti. Keď človek vnútorne neverí vo svoju hodnotu, tak sa ju snaží  vyrobiť si zvonka … a to prakticky za každú cenu … aj cez takéto vonkajšie extrémy … ktoré mu ale telo na staré kolená nezabudne … a samozrejme ani neodpustí … ☹

Dotyčný vtedy nekričí „som otužilý“, ale skôr „všimnite si ma“! ☹ Ilúzia moci nad vlastným chladom je v tomto prípade len barličkou za chýbajúce skutočné sebavedomie. 

Dodávať si pocit vlastnej hodnoty takýmto sebadeštruktívnym, zdravie ohrozujúcim spôsobom znamená, že niektorí ľudia rezignáciu na svoje zdravie a život povýšili na múdrosť … preto sa veta „veď raz aj tak všetci zomrieme“ stala alibizmom pre zanedbávanie svojej zdravotnej prevencie a aj svojho duševného zdravia.

Spoločnosť, ktorej býva zima

Človek, ktorý vypína citlivosť voči vlastnému chladu, ju zákonite vypína aj voči iným … dnes sú to „len“ holé lýtka v mraze, zajtra ignorovanie preventívnej prehliadky a pozajtra zľahčovanie duševnej a inej bolesti blízkeho. Spoločnosť, ktorá sa naučila necítiť chlad sa stáva mrazivou, nemilosrdnou a krutou.

Možno je už načase priznať si, že cítiť chlad nie je prejavom slabosti, ale ľudskosti … pretože spoločnosti, ktorá sa naučila necítiť chlad, býva nakoniec tá najväčšia kosa … Pravda sa skôr či neskôr vynorí … a pretláčanie sa s realitou, s telom a so svedomím nakoniec vždy skončí rovnako – pádom.

Ignorovanie chladu a vedome vystavovanie tela mrazu (napríklad v krátkych nohaviciach) nie je len psychologický postoj, ale má aj konkrétne kumulatívne následky na zdravie, ktoré sa naplno prejavia s pribúdajúcim vekom.V starobe sa toto „falošné hrdinstvo“ môže zmeniť na vážne chronické problémy:

• Degenerácia kĺbov a chrupaviek: Chlad znižuje prekrvenie kĺbov a spôsobuje vazokonstrikciu (zúženie ciev). To môže urýchliť rozvoj osteoartrózy, pri ktorej chlad robí chrupavku krehkejšou a náchylnejšou na poškodenie. Hoci chlad reumu priamo nespôsobuje, výrazne zhoršuje bolestivé symptómy a stuhnutosť.
• Kardiovaskulárny stres: Dlhodobé vystavovanie sa chladu zvyšuje krvný tlak a frekvenciu srdca, čím zahusťuje krv. V staršom veku to dramaticky zvyšuje riziko infarktu, mŕtvice alebo vzniku krvných zrazenín.
• Oslabenie imunity: Chronický chlad oslabuje obranyschopnosť organizmu, čo vedie k častejším respiračným infekciám. U seniorov môžu tieto infekcie rýchlo prejsť do závažných stavov, ako je zápal pľúc.
• Zhoršenie chronických chorôb: Ak sa k ignorovaniu chladu v starobe pridajú diagnózy ako cukrovka alebo astma, chladný vzduch môže dráždiť dýchacie cesty a zhoršovať dýchavičnosť.
• Riziko pádov: Podchladenie (aj mierne) znižuje fyzickú silu, rovnováhu a rýchlosť chôdze, čo u starších dospelých vedie k vyššiemu riziku pádov a vážnych úrazov. 

Tieto riziká detailnejšie popisuje Age UK alebo National Institute on Aging.