karol

Arnold Schwarzenegger utiekol z Rakúska pred tyraniou svojho otca do Ameriky … a teda pred „generáciou zlomených mužov“, čo boli rakúski vojaci, bojujúci na strane hitlerovského Nemecka v 2.svetovej vojne, čo bol aj jeho otec.

 Hoci dnes na rodnú krajinu nedá dopustiť, štatistiky odhaľujú krutú pravdu: násilie za zatvorenými dverami je v Rakúsku stále prítomné.

 Ako je možné, že v jednej z najbohatších krajín sveta zažilo fyzický útok až 36 % žien? Ponorte sa do analýzy, ktorá spája hollywoodsky príbeh s mrazivou realitou dneška.

Arnold Schwarzenegger, globálna ikona a tzv. „rakúsky dub“ vo svojich pamätiach Total Recall a aj v dokumente pre Netflix otvorene hovorí o brutalite, ktorú pravidelne zažíval doma. Jeho príbeh preto nie je len jeho individuálny úspech, ale hovorí aj o hlbokom spoločenskom probléme, ktorý v Rakúsku v iných formách pretrváva dodnes.

Arnoldovo svedectvo: „Krajina zlomených mužov“

Arnoldov otec Gustav bol policajný šéf a aj bývalý člen nacistickej strany NSDAP … a ich domácnosť viedol ako taký malý, „domáci“, vojenský tábor … a Arnold spomína:

Systémové násilie: „Každý druhý víkend otec prišiel domov opitý, kričal a bil nás. Bolo to vtedy považované za normálne, aj deti od susedov dostávali bitky od svojich otcov,“ uvádza v dokumente Netflix Arnold.

Podobné hrôzy zažívali kedysi od svojich otcov aj ďalší Rakúšania, najlepší horolezec všetkých čias, Reinhold Messner – ten pred otcom utekal do hôr … a aj malý Adolf Hitler … ten pred ním ušiel do Nemecka … a všetci vieme kam to viedlo … a ako to potom aj celé dopadlo … ☹

Historická trauma: Arnold opisuje týchto otcov ako generáciu mužov, ktorí prehrali vojnu, cítili vinu a hanbu, ktorú si následne ventilovali na svojich rodinách. Práve táto tyrania v ňom však paradoxne zapálila túžbu utiecť a stať sa niekým veľkým.

Sociologická sonda: Alarmujúca realita dneška – ak sa pozrieme na dnešné rakúske štatistiky, zistíme, že Arnoldova „krajina zlomených mužov“ sa nezmenila až tak radikálne, ako by sme si želali. Rakúsko má v rámci EÚ špecifické a nelichotivé postavenie v oblasti rodovo podmieneného násilia:

Šokujúca štatistika 36 %: Podľa údajov Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť (EIGE) až 36 % žien v Rakúsku zažilo od svojich 15 rokov fyzické alebo sexuálne násilie. Tento údaj prevyšuje priemer EÚ o 5% a znamená, že každá tretia žena v krajine má skúsenosť s agresiou.

Paradox tzv. femicíd: Rakúsko je jednou z mála krajín EÚ, kde počet zavraždených žien pravidelne prevyšuje počet mužských obetí vrážd ☹ V roku 2024 bolo v krajine zaznamenaných už 27 vrážd žien – femicíd … a to väčšinou v rámci rodiny.

Kultúra ticha: Podobne ako v Arnoldovej mladosti, aj dnes sa v Rakúsku domáce násilie často vníma ako „privátna dráma“, štát však už reaguje – polícia ročne vydáva vyše 14 000 zákazov priblíženia, čo potvrdzuje, že agresia za zatvorenými dverami je stále systémovým problémom, ktorý vyžaduje zásah rakúskych centier na ochranu pred násilím.

A ako je na tom Slovensko v porovnaní s Rakúskom?

Slovensko v porovnaní s Rakúskom vykazuje v štatistikách násilia na ženách ešte nepriaznivejšie čísla, tu je miera celoživotnej skúsenosti s násilím vyššia a dôvera v inštitúcie ešte nižšia.

Podľa najnovších údajov Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť (EIGE) a aktuálnych prieskumov z roku 2025 vyzerá porovnanie nasledovne:

Miera násilia: Kým v Rakúsku zažilo fyzické alebo sexuálne násilie 36 % žien, na Slovensku je to až 38 %! Pri započítaní všetkých foriem páchateľov (partneri aj nepartneri) má na Slovensku skúsenosť s násilím až 44 % žien, čo je o 13 % viac ako priemer EÚ!! ☹

Latencia* a nahlasovanie: Slovensko zápasí s obrovskou mierou skrytého násilia. Podľa analýz Koordinačno-metodického centra (KMC) sa na políciu obráti len približne 15 % obetí. Len v roku 2025 zažila násilie takmer desatina Sloveniek (cca 230 000 žien), no mnohé prípady zostávajú za „zatvorenými dverami“.

Femicídy: Obe krajiny patria v EÚ k tým s vysokým počtom vrážd žien „blízkymi“ osobami, pričom Slovensko v roku 2020 zaznamenalo jeden z najvyšších nárastov femicíd v EÚ – o 66,7 %!

Toto celé znamená, že Slovensko je zaostalá, posttotalitná, násilnícka krajina, pre ktorú bol R.Fico s jeho diktátorskými sklonmi už štyrikrát tým „najvhodnejším“ riešením … a chcel by ním byť ešte aj piaty ☹

Záver

Arnold Schwarzenegger využil svoju traumu ako palivo pre úspech a dnes bojuje proti nenávisti a antisemitizmu. Rakúsko ako krajina prešlo obrovský kus cesty, no Arnoldove spomienky na „kričiacich mužov o tretej ráno“ a súčasné dáta o 36 % obetí sú mrazivou pripomienkou toho, že boj za bezpečný domov sa v Rakúsku ešte ani v 21. storočí zďaleka neskončil … a na Slovensku pomaly ešte ani nezačal ☹

* Latencia je časové oneskorenie medzi násilným skutkom a jeho nahlásením na Polícii.