karol

Faerské ostrovy je skupina malých, odľahlých ostrovov na severe Atlantického oceánu medzi Škótskom a Islandom …  a ľudia sa tam v drsných podmienkach vyvinuli ako veľmi tvrdí, až takí Mačovia. Je to starý, izolovaný, len pomaly sa meniaci mužský svet, odkiaľ sa veľa žien radšej sťahuje inam. A nebude to ani náhoda, že je tu aj najvyššia koncentrácia heavy metalových kapiel na svete … ☹ … a práve tu sa láme chlieb …

Niekoľkokrát do roka sa tu totiž ešte stále rituálne zabíjajú veľryby, aj keď to vôbec nie je nutné … kritiku tu ale ani trochu neznášajú, pretože ich nie dobrý vzťah k iným ľuďom a teda ani k iným názorom im nedovolí nechať si poradiť… preto tam totalita a teda aj zabíjanie „veselo“ pokračuje 🤢

Toto celé teda nie je až tak o veľrybách, ale skôr o vzťahu týchto ľudí k moci, kritike a k vlastnej identite … Faerské ostrovy sa totiž pri tejto téme správajú presne tak, ako sa správa mentálne ohrozené spoločenstvo:

– kritika sa nevníma ako impulz na reflexiu, na zmenu k lepšiemu,
– ale len ako útok na „naše právo“, na „našu tradíciu“,
– a teda ako ohrozenie nášho samotného „my“,

👉 Kultúra, ktorá neznesie kritiku, nie je živá, ale je to len obrana zabetónovaného ega.
👉 Tradícia, ktorú možno udržať len násilím a umlčiavaním druhých, už nie je tradíciou –  ale je to len jeden z rituálov moci.

To, že sami hovoria „keby nás nekritizovali, možno by sme s tým prestali“, je vlastne mimoriadne výrečné. Znamená to že:

• zmenu nechceme urobiť zodpovedne,
• urobíme ju len vtedy, keď nás nechajú „na pokoji“,
• teda nie nejakej z empatie, ale len z pohodlia … z lenivosti ☹

To je presne ten pokračujúci totalitný vzorec, ktorý poznáme aj z iných kontextov:

• my máme pravdu, lebo sme to my,
• iní nech držia hubu …
• a hodnoty sú hrozba.

Veď totalita nezačína tankami, ale odmietnutím dialógu a nenávisťou ku kritickému pohľadu … čiže zvonka … a ešte jedna dôležitá vec:

… ak spoločnosť tvrdí, že jej identita stojí na zabíjaní a že bez toho „prestane byť sama sebou“, tak si treba položiť otázku, čo je to vlastne za identitu … veď toto nie je civilizačne dospelé, ale len také obranné, uzavreté, detské … a áno – je to ten zlý vzťah k iným ľuďom … a preto aj k iným formám života … veď „tam, kde sa mlčanie považuje za cnosť, násilie nikdy nie je ďaleko“.

Civilizácia sa totiž nepozná podľa toho, aké má zvyky, ale podľa toho, či ich dokáže spochybniť. Tradícia, ktorá prežije len vtedy, ak umlčí otázky, už nie je tradíciou – je to len obranný mechanizmus ega … je to len rituál, ktorého zmyslom nie je kontinuita hodnôt, ale len udržiavanie moci a pocitu svojej vlastnej výnimočnosti. Kultúra ktorá sa bojí otázok je kultúra, ktorá sa bojí dospieť.

Spoločnosť, ktorá vníma kritiku ako ohrozenie, sa správa ako psychicky neistý jedinec. Uzatvára sa, reaguje agresívne a odmieta dialóg. Presne takto fungujú totalitné vzorce myslenia – bez ohľadu na to, či ide o veľký štát alebo len o malú ostrovnú komunitu.

Veď totalita nezačína zákazmi a ani násilím nie … ale presvedčením, že my máme pravdu už len preto, že sme to my. A že ten, kto má iný názor je náš nepriateľ … tak ako to bol pre mnohých kedysi aj Ježiš Kristus ☹

Spôsob, akým spoločnosť reaguje na kritiku, prezrádza o jej vyspelosti viac než tisíc oficiálnych vyhlásení. Nie to čo robí, ale to ako znáša pohľad zvonka … kritika je totiž skúškou charakteru – a to tak jednotlivca ako aj kolektívu, preto taký Putin, Trump, Fico, Orbán a im podobní musia na tom byť veľmi zle … sú to vlastne takí nediagnostikovaní a teda ani neliečení psychologickí pacienti … pardon, „klienti“ ☹

Skutočne vyspelá spoločnosť sa nespozná podľa toho, že nemá chyby … ale podľa toho, že sa nebojí, keď jej ich niekto pomenuje … pretože múdry sa učí na chybách druhých, hlúpy na tých svojich … a ten celkom najhlúpejší ani na tých nie … a týchto je väčšina, preto je ľudstvo tam kde je … a kde ešte len bude 👍 ☹