karol

Silné inštitúcie a právny štát

Základom bezpečnej Viedne je silný právny štát a dôvera v inštitúcie. Rakúsko má nízku mieru korupcie, dobre fungujúcu políciu a nezávislé súdnictvo (čiže opak Slovenska ☹). Obyvatelia – či už domáci alebo prisťahovalci – vedia, že zákon platí pre všetkých rovnako. Táto istota vytvára spoločenský rámec, v ktorom sa ľudia správajú zodpovedne, pretože vedia, že systém funguje 👍

Integrácia namiesto izolácie

Viedeň je mestom, ktoré investuje do integrácie, nie do represie. Jazykové kurzy, podpora pre deti migrantov, sociálne bývanie, komunitné centrá – to všetko znižuje napätie a bráni vzniku uzavretých enkláv. Migranti sa učia jazyk, získavajú vzdelanie a prácu, a tým sa postupne stávajú súčasťou spoločnosti. Učia sa, že úspech sa tu dosahuje zákonným a kultivovaným spôsobom 👍

Mestské prostredie ako zrkadlo kultúry

Viedeň je aj architektonicky a urbanisticky „bezpečná“. Dobre osvetlené ulice, čistota, kvalitná verejná doprava a premyslené verejné priestory dávajú pocit poriadku a istoty. Nie je to len estetika – je to súčasť psychológie bezpečnosti. Kultivované prostredie vyvoláva kultivované správanie 👍

Kultúrna disciplína ako hodnota

Rakúšania si vážia poriadok, presnosť a spoľahlivosť. V ich spoločnosti nie je hanbou byť disciplinovaný – je to prejav dôstojnosti!! Migranti, ktorí chcú v takom prostredí uspieť, sa týmto hodnotám prispôsobujú. Viedeň tak dokazuje, že kultúrna disciplína a verejný poriadok nie sú otázkou pôvodu, ale prostredia.

Keď prostredie formuje človeka

Viedeň je dôkazom, že keď sa prisťahovalecké skupiny dostanú do fungujúceho systému, systém mení ich. Ale platí aj opačné pravidlo: keď sa cudzinci presťahujú do krajiny, kde vládne chaos, korupcia a slabé inštitúcie, prispôsobia sa aj tomuto prostrediu – často nevedome … takže ak by sa prisťahovali „k nám“, do tohto nášho chaosu, tak to by bola katastrofa! … ☹

Človek je tvor adaptívny. Keď príde do krajiny, sleduje, ako sa správajú ostatní, a postupne preberá ich zvyky. Ak vidí, že pravidlá nikto nedodržiava, že korupcia sa nepostihuje a že zákony platia len „pre niektorých“, naučí sa, že férovosť je slabosť a obchádzanie pravidiel je podmienkou prežitia ☹

Tento jav nazývame sociálna konformita – tendencia prispôsobiť sa správaniu väčšiny, aby človek nevyčnieval a mohol prežiť. Preto aj migranti z kultúrne vzdialených krajín môžu žiť v súlade so zákonom a normami, ak ich nový domov ponúka spravodlivé a predvídateľné prostredie. A naopak, v chaotickej krajine sa ľahko naučia chaosu.

Záver

Viedeň nie je bezpečná „napriek“ migrantom, ale vďaka spôsobu, akým pristupuje k ľuďom a k pravidlám. Spoločnosť, ktorá si ctí zákon, vzdelanie a poriadok, si dokáže udržať bezpečnosť aj pri vysokej rozmanitosti obyvateľstva.

Ukazuje sa, že nie pôvod, ale prostredie formuje človeka. Dobrý systém mení aj tých, ktorí doň prichádzajú z iného sveta – rovnako ako zlý systém dokáže pokriviť aj tých, ktorí prišli s dobrým úmyslom.

Príkladom je Švédsko, civilizovaná krajina, ktorá ale nemala pripravený systém pre prijatie veľkého počtu migrantov naraz a škaredo na to doplatila, gangy, getá, násilná trestná činnosť … ☹

Takže nie zlí migranti kazia krajinu, ale zlá krajina kazí migrantov!