karol

Banáša evidovala ŠtB ako svojho agenta ☹

Čítajte viac: https://domov.sme.sk/c/23539797/jozef-banas-statna-cena-alexandra-dubceka-reakcie.html

Banáš a Dubčekova cena: keď sa história hanbí ☹

Jozef Banáš dostal Dubčekovu cenu a svojich kritikov nazval „hlupákmi a nenávistníkmi“. Ústav pamäti národa ho však eviduje ako dlhoročného spolupracovníka Štátnej bezpečnosti pod krycími menami Lotos a Bueno. Spolupracoval až do posledných dní s totalitným režimom a o.i. donášal aj na jedného rakúskeho novinára a to celých 12 rokov. A to nie je omyl v archívoch. To je fakt.

Paradox je do očí bijúci. Alexander Dubček bol symbolom odporu proti totalite, človek, ktorý veril v ľudskú tvár socializmu. Jozef Banáš je človek, ktorý totalite slúžil. A dnes prijíma cenu s jeho menom z rúk Roberta Fica. To nie je pocta Dubčekovi, to je jeho zneuctenie.

ÚPN sa jasne vyjadril, že ide o dehonestáciu obetí režimu. Ale Ficovi a Banášovi to neprekáža. Prečo? Pretože pre nich je história iba kulisou, ktorú využijú na upevnenie vlastnej moci. Mŕtvi sa nemôžu brániť, archívy môžu byť relativizované a pamäť národa umlčaná.

Psychológia to vysvetľuje jednoducho. Človek so zraneným egom hľadá oporu u mocných. Banáš kedysi slúžil ŠtB, dnes slúži Ficovi a jeho diktátorským vzorom. Vždy sa prikloní k silnejšiemu, nikdy nie k slabému. Vždy bude stáť pri tých, čo ubližujú, nie pri tých, čo trpia. To nie je náhoda, to je jeho „charakter“.

Ale problém nie je len Banáš. Problém je spoločnosť, ktorá mlčí, alebo dokonca tomu tlieska. Krajina, kde 60 % ľudí cíti, že ide zlým smerom, ale namiesto odvahy sa v nej rodí len pasivita a škodoradosť. Je to ten istý mechanizmus, ktorý drží pri moci diktátorov a pri živote drží aj rôzne morálne zbankrotované „autority“.

Dubček veril v ľudskú tvár politiky. Fico a Banáš jej dávajú tvár cynizmu. A to je najväčšia urážka histórie – keď sa páchateľ vydáva za obeť a spolupracovník tajnej polície za nositeľa Dubčekovho odkazu.

História sa môže hanbiť, ak mlčíme … ale „na Slovensku je to tak“ ☹