karol

Najprv psychológ, potom psychológia 👍

Znie to ako paradox? Možno. Ale je v tom viac múdrosti, než by sa na prvý pohľad zdalo. Psychológia nie je len o vedomostiach – je predovšetkým o vzťahu k sebe samému. A ten býva najkomplikovanejší.

Psychológia sa často zdá ako atraktívny odbor – pre tých, čo chcú pomáhať, chápať, byť užitoční. Ale v skutočnosti je medzi uchádzačmi mnoho tých, ktorí najprv potrebujú pomôcť sami sebe. A tak psychológiu nevnímajú ako vedu, ale ako únik, cestu k poriadku cez poznanie iných – nie seba. Včera som totiž stretol jednu dievčinu, ktorá ju chce študovať, tak som nad tým trochu rozmýšľal a tu je výsledok 😊

Psychológia sa dnes totiž stáva módnym smerom. Mnohí mladí ľudia ju volia zo sympatie, z túžby po pochopení, možno aj z bolesti. Ale psychológia nie je útočisko pre vlastné nezvládnuté vnútro.

Ak teda uvažuješ o tom, že sa staneš psychológom, polož si najskôr jednu jednoduchú, ale poctivú otázku: Som ochotný pozrieť sa do seba?
A ak si na ňu nevieš odpovedať – je čas si objednať termín 😊

Nie preto, že si „pokazený“. Ale preto, že berieš seba aj túto profesiu vážne. A to je ten najlepší začiatok.

Kto má problémy sám so sebou, ten často nehľadá riešenie, ale skratku. A tou býva rozhodnutie stať sa psychológom. Ako keby štúdium mohlo nahradiť terapiu. Ale to je nebezpečná ilúzia.

Byť psychológom bez práce na sebe znamená riskovať, že sa z profesie stane obranný mechanizmus – maska, útek, kompenzácia. Takýto psychológ nevníma klienta, ale vlastné tiene. A nepomáha – ale prenáša svoje vlastné nevyriešené problémy na pacienta …  odborne sa to volá antiprenos.

Možno by fakulty mali vyžadovať potvrdenie o absolvovaní terapie – nie ako test, ale ako znak zrelosti, odvahy a poctivosti voči sebe. Pretože iba ten, kto sa nebojí vlastnej temnoty, môže byť oporou v tme druhým.

Hovorím to z vlastnej skúsenosti – sám som prešiel ôsmimi rokmi psychoterapie. Nie preto, aby som sa stal psychológom, hoci som sa ním kedysi dávno aj ja chcel stať 😊 ale preto, aby som sa stal viac človekom … a práve vďaka tomu môžem dnes tvoriť tieto moje články …

Slovensko je totiž krajina, ktorá si v sebe nesie 40 rokov totality a ešte aj 1000 rokov poroby. Práve preto je v nej veľa bolesti, hanby, potlačeného hnevu a vnútornej prázdnoty. Sme spoločnosť, ktorá je chorá – a preto potrebuje veľa dobrých psychológov. Nie kvôli štatistikám, ale kvôli uzdraveniu toho, čo sme ako národ kedysi stratili – dôveru, dôstojnosť a schopnosť cítiť 👍