karol

Keď Slovensko vstupovalo do Európskej únie, zaznievali slová o historickej príležitosti. O možnosti dobehnúť Západ, opraviť nemocnice, modernizovať školstvo. Eurofondy mali byť nástrojom zmeny. Dnes, po pätnástich rokoch, stojíme pred iným obrazom – obrazom hanby a rozkrádania.

Podľa odhadov Slovensko zneužilo eurofondy v hodnote minimálne 1,2 miliardy eur. Nie chybne investovalo. Zneužilo. To znamená, že peniaze určené na verejné dobro skončili vo vreckách súkromníkov, často cez podvody, klientelizmus a fiktívne projekty.

Kultúra bez hanby

Toto číslo je dôkazom, že na Slovensku sa verejné peniaze nevnímajú ako spoločné, ale ako korisť. A kto ich kradne „efektívne“, ten je v očiach mnohých víťaz, nie zlodej.

Veď máme aj „ikonické“ vyjadrenia. Na jedného z hlavných symbolov tejto mentality sa dodnes spomína s ironickým úškrnom:
„Slota, to je kráľ.“
Nie pre štátnické zásluhy, ale preto, že kradol hlasno, opito a s úsmevom – a nikomu to neprekážalo.

Stratená príležitosť

Eurofondy mohli zmeniť životy. Mohli pomôcť mladým, nemocniciam, školám, regiónom. Namiesto toho sme dostali prázdne budovy, predražené tendre a „papierové“ projekty.

Zneužité eurofondy sú aj útokom na dôveru občana – voči štátu, voči EÚ, voči demokracii. Výsledok? Frustrácia, apatia, rast extrémizmu.

Morálny úpadok

Najväčšia škoda nie je v rozpočte, ale v morálke spoločnosti. Kto mlčí pri krádeži, stáva sa jej súčasťou. Kto si zvykne, že „tak to chodí“, prestáva veriť, že môže niečo zmeniť. A tak sa Slovensko mení na krajinu ohnutých chrbtov.

Zneužívanie eurofondov nie je len ekonomický problém. Je to diagnóza spoločnosti ☹

Účet za mlčanie

Kto za to môže? Politici, ktorí to umožnili. Úradníci, ktorí to kryli. Podnikatelia, ktorí to realizovali. Ale aj my všetci, ktorí sme to tolerovali. Ticho, rezignovane, s cynizmom.

Preto dnes nestačí hnevať sa na minulosť. Treba pochopiť, že ak nechránime verejné dobro, prichádzame o budúcnosť.

A tak si dnes mnohí s trpkým humorom pripomínajú, kam až sme to dopracovali:
„Slota, to je kráľ“ ☹