karol

História učí, že štát, ktorý sa bojí vlastných občanov, prestáva byť demokraciou. A štát, ktorý zakladá vlastnú politickú silovú zložku mimo štandardných bezpečnostných štruktúr, prestáva byť aj právnym štátom.

Na Slovensku vzniká nový silový útvar. Pod kontrolou politickej moci. S nejasným mandátom. S jediným cieľom: nastoliť poriadok. Ale pred kým?

Bezpečnosť ako zámienka

Parlament schválil vytvorenie tzv. zboru na ochranu verejného poriadku, o ktorom vláda hovorí ako o nástroji na boj proti radikalizmu, protestom a verejným „nepokojom“.
Lenže tento „nepokoj“ v skutočnosti znamená nesúhlas občanov s politikou vlády. A tento „poriadok“ znamená pokoj pre tých, ktorí vládnu – nie pre tých, ktorí žijú dôsledky ich rozhodnutí.

Nie je náhoda, že tento nový útvar vzniká paralelne s oslabovaním právneho štátu:
– s likvidáciou Úradu špeciálnej prokuratúry,
– s legislatívnym oslabovaním vyšetrovateľov,
– so zastrašovaním médií a občianskej spoločnosti.

A teraz prichádza nová fáza: inštitucionalizácia nátlaku.

Dejiny poznajú túto logiku

Nevolá sa to ešte garda. Nevolá sa to ešte milícia. Ale mechanizmus je rovnaký.
Keď bežné zložky štátu nie sú dosť poslušné, moc si vytvorí vlastné.

– V tridsiatych rokoch to boli Hlinkove gardy,
– za komunistického režimu Ľudové milície,
– v Putinovom Rusku Národná garda,
– v Maďarsku vznikla pod Orbánovou vládou „rezervná polícia“, ktorá slúži predovšetkým na ochranu režimu, nie občanov.

Každý z týchto prípadov sa začal slovami o „poriadku“, „bezpečnosti“ a „stabilite“. A každý z nich skončil potláčaním občianskych práv.

Zbrojenie proti vlastným

Vytvárať nový poriadkový zbor v čase, keď občianska dôvera v inštitúcie klesá a korupcia stúpa, je ako hasiť požiar benzínom ☹
Moc, ktorá sa bojí svojho ľudu, sa prestáva správať ako správca spoločného dobra. Začína sa správať ako okupant vlastnej krajiny.

Nový zbor nevzniká preto, že by polícia nezvládala situáciu. Vzniká preto, že politická moc si chce vytvoriť silovú zložku, ktorej vernosť si dokáže zabezpečiť … a to aj platom 3 000 eur! ☹

A v krajine, kde je štátne násilie legitimizované „poriadkom“, je každé slovo občana potenciálne podozrivé. Každý protest je „výtržníctvo“. Každý novinár „nepriateľ štátu“. Každý nesúhlas „radikalizmus“ … prosto staré choré spiatočnícke totalitné „myslenie“ je späť, vývoj na Slovensku sa otočil a vracia sa späť do minulosti … ☹

Budúcnosť sa píše dnes

Je ľahké tváriť sa, že nejde o nič vážne. Že ide len o bezpečnosť, len o poriadok, len o zákon.
Ale žiadny represívny režim nezačal popravami. Začal mlčaním väčšiny.
Začal tolerovaním „malých krokov“, ktoré sa zdali nevinné. A skončil strachom, ktorý sa už nedal zvrátiť.

Slovensko dnes stojí pred rozhodnutím, či bude štátom, kde je zákon nadradený moci – alebo štátom, kde si moc píše zákon.
Rozhodnutie nepadne v parlamente. Padne v tichu verejnosti, ktorá buď povie dosť, alebo nič.

Štát, ktorý zakladá četnícky zbor, sa pripravuje na boj. Ale nie proti nepriateľom – ale len proti svojim vlastným občanom.