Vyrastať v prostredí, kde sa všetko meria tvrdou prácou, poslušnosťou a prežitím nie je výnimkou – najmä nie vo východnej Európe. Takzvaná robotnícka výchova, akási generačne prenášaná forma „praktického“ rodičovstva, má svoje korene v nedostatku: peňazí, času, vzdelania aj priestoru na sebareflexiu. Je to výchova, ktorá často vynecháva múdrosť, úctu či rešpekt – a preto sa v nej ani nemôže zrodiť skutočný zmysel pre zodpovednosť. Len strach. Len rutina. Len „lebo tak sa to robí“.
Čo je to robotnícka výchova?
Je to súbor zvykov, naučených reakcií a dedičnej necitlivosti – sebectva a bezohľadnosti, ktorá sa prenáša z generácie na generáciu. Je to výchova postavená na autorite bez otázok, na fyzickej či psychickej dominancii, na heslách typu „drž hubu a makaj!“… a vôbec sa nemusí týkať len vyslovene robotníckych rodín …
V tomto type výchovy sa nevedie dialóg, neriešia sa vnútorné stavy dieťaťa. Dôležité je, aby poslúchalo. Aby nerobilo hanbu. Aby „nebolo rozmaznané“. Na výrazy ako empatia, rešpekt, porozumenie „nie je čas“ ☹
Často počujeme výroky ako:
- „Kto nepracuje, nech neje.“ Tento jednoduchý, no krutý slogan učí dieťa, že hodnota človeka spočíva len v práci, nie v jeho osobnosti či pocitoch.
- Keď dieťa položí otázku, často dostane odpoveď v podobe kriku alebo príkazu „Lebo som povedal!“, čo ničí prirodzenú zvedavosť a schopnosť komunikovať… a tým mu nedovolí stať sa múdrym dieťaťom a teda neskôr ani múdrym človekom ☹
- Fyzické tresty sú bežným nástrojom, ktorý namiesto učenia vedie k strachu a nedôvere.
- A emócie? Tie sa často potláčajú heslom: „Chlapec nemá plakať.“ Takto sa učíme zamieňať slabosť s prirodzeným pocitom.
Výchova bez múdrosti = slepota
Múdrosť nie je to čo skúsenosť. Múdrosť je schopnosť vidieť súvislosti, učiť sa z chýb, pochopiť, čo človek robí a prečo. No v prostredí robotníckej výchovy sa reflexia považuje za zbytočný luxus. „Načo toľko rozmýšľaš?“ „Čo zas špekuluješ?“ – to sú typické odpovede na akýkoľvek pokus dieťaťa vyjadriť svoj pohľad.
Takáto výchova učí prežiť, nie premýšľať. Učí fungovať, nie rozumieť. Deti z takýchto rodín často vyrastajú s dojmom, že city sú slabosť, myslenie je zbytočné a otázky sa nekladú. A neskôr to odovzdajú ďalej – lebo nič iné nepoznajú.
Úcta a rešpekt ako neznámy jazyk
V robotníckej výchove sa rešpekt zamieňa za strach. Dieťa má „rešpektovať“ rodiča – čo v praxi znamená báť sa ho. Slová ako dôvera, vzájomné uznanie, počúvanie či empatia sú cudzie pojmy. To preto, lebo rodičov to ich rodičia nenaučili a oni ani nevedia, že niečo také vôbec existuje, oni sami boli vychovávaní bez rešpektu ☹
V tomto svete sa úcta chápe ako jednostranná povinnosť dieťaťa. Dospelý má pravdu, aj keď sa mýli. Dieťa nemá právo odporovať, lebo je „len dieťa“. Kto nie je silný, ten prehrá. Kto sa nepoddá, toho zlomíme. Týmto spôsobom sa z výchovy stáva drezúra.
A kde je zodpovednosť?
Bez rešpektu však nemôže vzniknúť zodpovednosť. Pretože skutočná zodpovednosť nie je len slepé plnenie príkazov. Zodpovednosť je vnútorný postoj: vedomie dôsledkov, schopnosť rozhodnúť sa a niesť následky. Tento postoj vzniká vo vzťahu, v bezpečí, v dialógu – nie pod hrozbou trestu.
Deti vychovávané v prostredí strachu sa síce naučia poslúchať, no nenaučia sa rozhodovať. Budú čakať na pokyny, báť sa chýb, skrývať zlyhania. Zodpovednosť vnímajú ako bremeno, nie ako hodnotu. A tak ju s úľavou delegujú – na „silných lídrov“, čo „urobia poriadok“. Radi odovzdajú svoje rozhodovanie do rúk niekoho, kto kričí dostatočne nahlas, bije po stole a sľubuje, že „on sa o to postará“. Tak sa rodí dopyt po Mečiaroch, Ficoch, Putinoch, Orbánoch, Kimoch a iných „mocenských otcoch“, ktorí pokračujú v tej istej logike dominancie, v akej boli mnohí z nás vychovávaní ☹
Záver: Spoločnosť bez rešpektu je spoločnosť bez budúcnosti
Robotnícka výchova možno pripravila ľudí na ťažký život. Naučila ich makať, držať, vydržať. Ale nenaučila ich žiť – a už vôbec nie spolu žiť. Nenaučila ich viesť vzťahy, niesť zodpovednosť, rešpektovať seba ani iných. Ak chceme niečo zmeniť, musíme sa prestať tváriť, že to bolo v poriadku.
Spoločnosť, ktorá chce dospieť, musí začať od základov. A základom každej spoločnosti je výchova. Ak chceme, aby ďalšia generácia niesla zodpovednosť nielen za seba, ale aj za svet okolo seba, musíme ju najskôr naučiť, čo je to rešpekt. A ten nezačína krikom. Začína počúvaním … takže správna odpoveď na otázku je: „múdre dieťa poznať podľa toho, že mu múdri rodičia dovolili byť zvedavé“👍
Malokedy s tebou suhlasim, no tvoju poslednu... ...
Múdrosť si vyžaduje snahu porozumieť iným a... ...
...."Podľa čoho spoznať múdre dieťa?"... ...
Hlboko sa mylis vo svojich dristoch. ...
Celá debata | RSS tejto debaty