karol

Emefka.sk, Henrieta Balázsová, 20.05.2025, 14:55

Sú ľudia, ktorým by ste nezverili ani kľúče od chaty, nieto ešte vedenie ministerstva. A predsa – práve takíto ľudia dnes riadia kľúčové rezorty v štáte. Symbolickým príkladom je súčasná ministerka kultúry Martina Šimkovičová. O jej intelektuálnej a profesionálnej (ne)spôsobilosti sa toho popísalo veľa, no teraz sa na povrch dostávajú aj fakty z jej súkromného života, ktoré odhaľujú charakter človeka, ktorému zverujeme rozhodovanie o kultúrnej politike Slovenska.

Jej bývalý manžel nedávno verejne prehovoril o tom, že ho opakovane klamala, podvádzala a že za svojím milencom jazdila dokonca na jeho – manželovom – aute. A čo je ešte absurdnejšie, všetko to odhalil v deň svadby svojho brata. Nejde len o bulvárny výkrik. Ide o znepokojivý obraz osobnosti, ktorá si v živote osvojila jedno pravidlo: že lož sa vypláca.

A presne s týmto nastavením dnes Šimkovičová pristupuje aj k vedeniu rezortu kultúry. Výsledkom je cielený rozklad kultúrneho prostredia, ktoré je prirodzene kritické, tvorivé a slobodné – teda všetko, čo vadí autoritatívne zmýšľajúcej moci ☹

 Po nástupe do funkcie sa ministerka pustila do čistiek, útokov na tzv. „progresívnu kultúru“ a do selektívneho prideľovania podpory. Odmietla granty pre kritické divadlá a nezávislé centrá, a naopak, presadzuje ideologicky loajálne projekty, ach ach … totalita je späť ☹

Jedným z prvých škandalóznych krokov bola snaha ovládnuť Audiovizuálny fond, ktorý dlhodobo fungoval ako nezávislá a odborná inštitúcia. Namiesto rešpektovania autonómie začala ministerka politicky zasahovať do jeho zloženia, čím narušila dôveru umeleckej obce. K tomu sa pridali mediálne výstupy plné konšpirácií, dezinformácií a útokov na kritikov.

V tejto vláde sedí aj Šutaj Eštok, ktorý od samého začiatku zneužíva post ministra vnútra na čistky a politické zásahy do polície. Robert Kaliňák, právoplatne obvinený a opakovane spájaný s korupčnými kauzami, je dnes vicepremiérom. A hlavou vlády je opäť Robert Fico – muž, ktorý dlhodobo rozkladá štát zvnútra, podrýva dôveru v inštitúcie a obracia verejný život na osobný nástroj moci.

V takejto zostave je Šimkovičová logickou voľbou – nie anomáliou, ale dôsledkom. Vláda, ktorej neprekáža klamstvo v súkromí, nebude mať problém klamať verejne. Vláda, ktorá toleruje podvody v osobnom živote, ich bude považovať za normu aj pri nakladaní s verejnými prostriedkami. A spoločnosť, ktorá takýchto ľudí prijíma bez odporu, sa pomaly učí, že na pravde vlastne nezáleží ☹

Možno si povieme, že kto čo robil v manželstve, je jeho vec. Lenže problém nie je samotná nevera. Problém je, že sa z lži stáva norma. Že sa z manipulácie stáva nástroj. A že sa do verejného života dostávajú ľudia, ktorí nevedia, čo je hanba. Pretože keď stratíme schopnosť hanbiť sa, stratíme aj schopnosť rozlíšiť, čo je ešte prijateľné a čo už nie.

A potom už nejde len o nich – ale o nás všetkých. O to, čo sme ako spoločnosť ochotní ešte tolerovať. A čo by sme si už konečne mali povedať nahlas: dosť.