karol

Slovensko. Krajina, kde byť úbohý nie je hanba, ale tradícia. Zatiaľ čo iní riskujú, pomáhajú, bojujú, my si strážime svoje pohodlné miesto v kúte, hlavne sa nezapliesť. Veď kto by sa už staval za slabších, keď môže mlčať?

Stačí nám falošná neutralita, za ktorou sa skrýva čistý alibizmus. A ak sa niekto predsa len odváži prejaviť ľudskosť, okamžite je označený za blázna, za „proamerického“, za „zaplateného“.

Medzi najtragickejšie príklady patrí naše rusofilstvo. Och, tá láska k „bratskému národu“! Kým Rusko ničí, vraždí, znásilňuje, my tu pokyvujeme hlavami a hľadáme „iné pravdy“. Veď možno si to Ukrajinci zaslúžili, možno sú „obe strany rovnaké“. Kým iní posielajú pomoc, my špekulujeme, aby sme sa náhodou nezaplietli. Veď čo ak raz Moskva opäť „príde na tankoch“ a spýta sa, na ktorej sme stáli strane?

A ľudia? Tí si v krčme skladajú geopolitiku z reťazových mailov, na Facebooku šíria „alternatívne pravdy“. Každý má „svoj názor“, no len dovtedy, kým ho netreba obhájiť. Cynizmus a nevedomosť sa objímajú a šepkajú si: „Neboj sa, to sa ťa netýka.“

Prečo by sme sa mali zmeniť? Úbohosť je pohodlná. Nemusíme niesť zodpovednosť, nemusíme sa rozhodovať. Stačí ostať v tieni, síce v „smrade, ale zato v teplúčku ☹