karol

 „Lebo ako budete súdiť vy, tak budú súdiť aj vás, a akou mierou budete merať vy, takou sa nameria aj vám. Prečo vidíš smietku v oku svojho brata, a vo vlastnom oku brvno nezbadáš? Alebo ako môžeš povedať svojmu bratovi: »Dovoľ, vyberiem ti smietku z oka« – a ty máš v oku brvno?!“

Matúš 7:1-12

 Sme tu preto, aby sme si pomáhali, pretože človek nedokáže posudzovať samého seba objektívne, ale len maximálne subjektívne, nedokáže vidieť svoje vlastné chyby, ale iba tie na tých druhých …práve preto potrebuje pohľad iných ľudí na seba, aby sa dokázal vidieť takého, aký skutočne je a nielen takého, aký by chcel byť, ale aký určite nie je.

Nikto nemá problém vidieť tých druhých aj s ich chybami … a to dokonca aj s takými, aké v skutočnosti ani neexistujú … v každom prípade je ale jeho pohľad na iných oveľa objektívnejší, čo treba určite využiť …

V totalitách je to ale presne naopak, pretože tí najhoršie vychovaní sa dostali násilím alebo podvodom k moci a ich odpor voči pravde … a to hlavne o sebe nepripustí iné názory a už vôbec nie kritické … presne preto sa hovorí, že štát bez kritiky upadá … tak, ako každý.

Slovensko je ale posttotalitná krajina, preto ani tu nie je „normálne“ vysloviť slobodne svoj názor … a ani prijať kritiku a ani zvládnuť sebakritiku … každý tu filtruje, cenzuruje informácie a z tých prefiltrovaných si vytvára svoju vlastnú bublinu, svoj vlastný snový, únikový svet, v ktorom je všetko také, aké mu to vyhovuje najlepšie … virtuálny svet, v ktorom má pravdu vždy on, ten dobrý je vždy on a tí zlí sú vždy a jedine možne tí druhí … „to ja nie, to tí druhí, za všetko zlé môžu vždy tí druhí“… je to tu celkom ako na takom detskom pieskovisku … ani tam žiadne dieťa nikdy za nič nemôže ☹

No a s takouto postsocialistickou nezrelosťou, infantilnou nezodpovednosťou môže byť Slovensko samozrejme len tam, kde je … a kde ešte len … a to veľmi dlho bude ☹