karol

… alebo inak povedané: „svoje si nedáme, cudzie nechceme“ … lebo my sme už takí múdri, že nám už nemá kto čo povedať … ale cudzie peniaze, tie z eurofondov, tie chceme … ☹.

Asi málokto z týchto malých slovenských obmedzených zápecníkov vie, že 80% z našich verejných investícií pochádza z fondov Európskej únie … a len tých úbohých 20% z vlastných zdrojov … takže bez pomoci zvonka, z toho hlúpeho a zlého Bruselu by to tu vyzeralo celkom, ale celkom inak … veľmi chudobne, veľmi zaostalo tak, ako by to v skutočnosti zodpovedalo slovenskej ekonomickej a aj inej realite ☹, ale ako sa hovorí, „pomôž čertovi a peklom sa ti odmení“ … a teda aj takýmto nevďakom a nepochopením … na Slovensku ale normálnym …

Ja som kedysi ešte po revolúcii študoval na univerzite v Rakúsku manažment – MBA a odtiaľ sme sa dostali aj na týždennú stáž do Bruselu … a aj v Luxemburgu sme navštívili niekoľko európskych inštitúcií. V Šengene, v mestečku na hranici troch štátov – Nemecka, Francúzska a Luxemburska sme o.i. aj prvýkrát videli otvorené hranice, kde autá slobodne premávali hore dolu bez akýchkoľvek obmedzení, čo bola v tom čase naozaj veľká vec, pretože vtedy ešte neboli otvorené hranice ani medzi Rakúskom a Nemeckom, pretože vtedy ešte len v Rakúsku prebiehalo referendum o jeho vstupe do EÚ …

Toto všetko mi teda poriadne rozšírilo moje úzke slovenské obzory, zažil som tam tú európsku veľkorysosť, tú múdrosť, tú láskavosť, s ktorou tak ostro kontrastuje tá slovenská postotalitná malosť, úbohosť, naivita a nabubrelosť … alebo jedným slovom povedané hlúposť … takže keď počúvam takýchto ľudí ako je aj tento v názve môjho článku, tak sa mi takpovediac „otvára nôž vo vrecku“ … znova sa musím za Slovensko hanbiť tak, ako som sa kedysi hanbil na rakúskej univerzite, keď na Slovensku „vládol“ Mečiar … keď sa na mňa moji západní spolužiaci pozerali teda dosť čudným pohľadom, to z akej zaostalej krajiny som k nim prišiel študovať? ☹

Keďže mnohí Slováci sú ale nepoučiteľní, situácia sa tu aj po tridsiatich rokoch opakuje a aby toho ani náhodou nebolo málo, tak ešte v horšej podobe ako kedysi, dejú sa tu už aj také veci, ktoré by si kedysi nedovolil ani Mečiar ☹

Takže aký je z tohto všetkého záver? Asi ten, že s mnohými Slovákmi je to asi ako s alkoholikom, ktorého sa nedá zachrániť pred ním samým …  sám musí prísť na to, že tadeto cesta nevedie …  musí spadnúť až na samé dno aby to pochopil, pretože radiť hlúpemu je to isté ako hádzať perly sviniam, nikomu neverí, nikoho nechápe, nikoho neberie vážne, takže sa mu nedá ani nič povedať … „na Slovensku je to ale tak“ ☹

Zdroj: R.Raši 2018