karol

„Prajem všetkým šťastný nový rok! Prajem vám do každej chvíle zdravie, šťastie a lásku. A tiež, aby sa každá bytosť na tejto planéte cítila rešpektovaná,“ napísal na sociálnu sieť Djokovič.

Na to, aby sa tak každá mohla cítiť, musela by byť ale v prvom rade dobre vychovaná … a to sa ľahšie povie, než urobí …

Kto nezažíval od prvých ľudí vo svojom živote – od tých, ktorým sa narodil úctu, ten si ju v dospelosti v sebe nenosí … a snaží sa ju získať nejakým, pre neho čo najjednoduchším  spôsobom – „zvonku“ … vyhrávaním „titulov“, „zdolávaním“ umelých – vymyslených, len zástupných problémov … „výziev“, napr. Mount Everestu … pretože je ľahšie zdolať najvyššiu horu na svete, než  si priznať nejakú vlastnú chybu a napraviť ju.

Kto si kvôli zlej výchove nedokáže nič priznať, ten na sebe nedokáže nič napraviť, zmeniť, zlepšiť, posunúť sa vyššie – vyvíjať sa. Ten v skutočnosti žije v rozpore so zákonom evolúcie, vďaka ktorému tu vzniklo všetko … a za túto chybu sa draho platí …

Takýto človek je potom na príťaž sebe aj ostatným … podkýňa sa o vlastné nohy a prstom ukazuje na iných … „to tí sú tí zlí, to tí za všetko môžu, to ja nie!!“

Djokovič pochádza z krajiny, ktorá rozpútala najhorší vojnový konflikt v Európe od konca 2.svetovej vojny a doteraz si nepriznala chybu … práve naopak, inklinuje k diktatúram, k Rusku a Číne … no a práve v týchto troch krajinách je ešte viac starej totality a menej slobody než inde … preto jej má aj známy antivaxer Djokovič v sebe príliš málo na to, aby jeho „sloboda“ nebola na úkor slobody iných … tých, ktorých by mohol on ohroziť.

Čím viac „titulov“ získal, tým za lepšieho – hodnotnejšieho človeka sa považuje … a tým menej uznáva iných ľudí … a teda aj odborníkov … jeho ego ho „nadnáša“ sakra vysoko … a dáva tým veľmi zlý príklad iným

Doteraz som si ho vážil … aj preto, lebo som poznal jeho trénera … odteraz ale už nie.