karol

Detský egocentrizmus pretrváva aj do dospelosti a ovplyvňuje uvažovanie ako aj komunikáciu, takýto človek lipne na svojom zastaralom – nevyvíjajúcom sa pohľade na svet, ktorý preňho predstavuje istotu. Takýto človek je neschopný čokoľvek na sebe zmeniť, systematicky opakuje chyby a zodpovednosť za ne vždy váľa na iných.

Práve preto je potom takýto človek zahľadený sám do seba, zaujíma sa len o seba….myslí len na seba, na to čo si on myslí, čo on cíti, čo on chce alebo nechce….prosto jeho vnímanie sa nerozvinulo aj na jeho okolie….nezaujíma ho čo chcú druhí, čo si myslia, čo cítia a pod., touto časťou osobnosti zostal na úrovni dieťaťa – je to infantilné, nezrelé, egoistické správanie, typické pre ľudí so slabými sociálnymi väzbami – vnútorne osamelí ľudia a v extrémnej podobe aj asociáli, zločinci a pod.

Strach – uzatvorenosť bráni bežnému človeku absorbovať všetky informácie, práve preto ich filtruje – cenzuruje, vyberá si len tie, ktoré sa mu dobre počúvajú, takže vidí len to, čo chce vidieť….a verí tomu, čomu chce veriť, žije vo vlastnom únikovom snovom svete, vo svojej ulite, vo svojej bubline.

Nedokáže pracovať s informáciami – prijímať, analyzovať a syntetizovať ich, ani nevie že by mal, takže bez nich sa nemôže správne rozhodovať, nemôže vidieť veci také aké sú, prosto mu chýbajú kognitívne schopnosti – má nerozvinutý, ustráchaný, zablokovaný spôsob myslenia.

Nízka úroveň myslenia v kombinácii s nedostatkom informácii sa násobí, čoho dôsledkom je aj falošná sebakoncepcia, skreslený – zidealizovaný sebaobraz (narcizmus) a nezodpovednosť (on nikdy za nič nemôže), celkový životný negativizmus, nedôvera voči iným.

Bežný človek nechápe že to čo považuje za svoju múdrosť je len relatívne a pohľad na seba a svoje okolie je len subjektívny (nezrelosť, infantilita)….svojim názorom dáva oveľa vyššiu váhu než v skutočnosti majú a to z jediného dôvodu, pretože ich vymyslel on. Nenamáha sa zaujímať sa o názory druhých, veď je oveľa pohodlnejšie nahradiť ich svojimi vlastnými. Považuje sa za objektívneho a jediného múdreho … pána “osvieteného”, pána vyvoleného, nadradzuje svoje myšlienky nad myšlienky iných – ide o prejavy egocentrizmu a narcistickej poruchy osobnosti.

Hlúpy človek nič o sebe – o svojich chybách a nedostatkoch nevie, preto verí že jedine on “robí všetko správne”…. takže iba “zlý človek” by ho mohol kritizovať.

V detstve zažil bežný človek veľa systematického neoprávneného kritizovania – ponižovania, zastrašovania a pod. … týmto zlom bol neustále opakovane a systematicky neurotizovaný, takže práve preto sa v ňom vytvoril voči akémukoľvek náznaku kritiky hlboký odpor – blok….na akýkoľvek náznak kritiky reaguje neuroticky, čo mu nedovoľuje zaujať voči kritike a vôbec voči iným názorom dospelý – zrelý postoj, nedokáže sa učiť zo skúseností a postrehov iných.

Život človeka je príliš krátky na to, aby sa sám naučil všetko potrebné, práve preto sa potrebuje učiť zo skúseností druhých, to ale obyčajný človek nedokáže,