karol

Čo má Rakúsko spoločné s Ruskom, prečo mu podvedome rozumie?

Keď sa povie Rakúsko, väčšina sveta si predstaví Alpy, Mozarta a upravené viedenské kaviarne. Pod týmto nablýskaným povrchom „civilizovanosti“ sa však skrýva temnejšia niť, ktorá sa tiahne dejinami – a to od rodinných obývačiek až po diplomatické salóny. Je možné, že rakúsky postoj k Rusku nie je len otázkou lacného plynu, ale výsledkom hlboko zakoreneného vzťahu k moci a násiliu?

Dedičstvo autoritárskych otcov

Nie je náhoda, že mená ako kulturista Arnold Schwarzenegger – 7x Mr.Olympia a 5x Mr.Universe … alebo najznámejší horolezec Reinhold Messner spájame s nadľudskou vôľou. Obaja však vo svojich spomienkach odhalili aj odvrátenú stranu tejto sily: vyrastali v tieni otcov, ktorí boli produktmi nacistickej éry a teda aj brutálnej disciplíny. Schwarzeneggerov otec, člen NSDAP, neriešil konflikty slovami, ale tyraniou, ktorá bola v tom čase v rakúskych rodinách normou.

Tento model „silného otca“, ktorého sa treba báť a ktorého treba poslúchať, vytvoril v rakúskej psychike špecifický vzorec. Ak je násilie vnímané ako prirodzený nástroj moci v malom (v rodine), je oveľa jednoduchšie ho akceptovať aj vo veľkom (v politike).

Najznámejší „syn“ a mýtus obete

Nemôžeme ani obísť fakt, že najväčší zlosyn dejín, Adolf Hitler, bol tiež Rakúšan. Rakúsko sa po roku 1945 šikovne vyhlo hĺbkovej sebareflexii tým, že prijalo rolu tzv. „prvej obete nacizmu“. Zatiaľ čo Nemecko prešlo bolestivou očistou, Rakúsko si ponechalo svoje staré štruktúry a s nimi aj svoj podvedomý rešpekt k autoritárstvu … a teda  k totalite ☹

Tento nedostatok sebareflexie dnes vidíme v rakúskej politike. Keď Kremeľ ukazuje svaly, Viedeň nesklopí zrak s odporom, ale skôr s pragmatickým uznaním sily.

Femicída: Násilie voči ženám, ktoré nezmizlo

Tento vzťah k moci nie je len historický. Rakúsko má v rámci EÚ jednu z najmrazivejších štatistík – dlhodobo patrí k špičke v počte femicíd. V rokoch 2024 a 2025 štatistiky opäť potvrdili, že domov je pre rakúske ženy často nebezpečným miestom. Spoločnosť, ktorá nedokáže vymazať násilie voči ženám zo svojho jadra, má prirodzene vyššiu toleranciu k autoritárskym režimom, ktoré fungujú na rovnakom princípe „práva silnejšieho“ – a teda podľa zákona džungle“ ☹

Diplomatický „Stockholmský syndróm“?

Pozrime sa na fakty:

• Energetická slučka: Ešte v roku 2024 dovážalo Rakúsko vyše 80 % plynu z Ruska. Až nedávne zastavenie dodávok začiatkom roka 2025 donútilo krajinu k hľadaniu alternatív.
• Politické väzby: Strany ako FPÖ otvorene koketovali s Putinom, vnímajúc ho ako hrádzu proti liberálnym hodnotám Západu.
• Špionážny raj: Viedeň zostáva centrom pre ruských agentov, čo potvrdzujú aj čerstvé škandály z konca roka 2025.

Záver: Viac než len neutralita

Rakúska neutralita sa často prezentuje ako mierový ideál. Pri hlbšom pohľade však pôsobí skôr ako oportunistické* ticho. Je to ticho niekoho, kto vyrastal v prostredí, kde sa proti silnejšiemu neprotestuje, ale radšej sa s ním uzavrie dohoda.

Ak chce Rakúsko skutočne vystúpiť z tieňa Ruska, musí najprv vyriešiť svoj vlastný vzťah k moci a násiliu, ktorý straší v jeho dejinách a aj v jeho domovoch. Pretože kým budeme tolerovať „železnú ruku“ v rodine, budeme ju podvedome rešpektovať aj v Kremli.

* Oportunizmus je bezzásadové prispôsobovanie sa okolnostiam a zmena postojov s cieľom získať okamžité výhody, často na úkor zásad či iných ľudí. Vyznačuje sa prospechárstvom, ústupčivosťou a konaním podľa momentálnej potreby.