karol

Otázka už ani neznie, či Donald Trump vracia Ameriku späť. Otázka znie, ako hlboko ju svojím štýlom politiky dokáže zraziť a kam až ju môže zavliecť od princípov, na ktorých doteraz stála.

Trump nepredstavuje návrat k tradičným hodnotám. Predstavuje odklon od princípu, že moc má niesť zodpovednosť a že pravda má v politike váhu.

Jeho verejné vystupovanie je postavené na sebaprezentácii, prehnanom egocentrizme a neustálom zdôrazňovaní vlastnej výnimočnosti, čo je presne to, podľa čoho spoznať hlúpeho ☹ Pri sledovaní tohto štýlu je namieste otázka, kam sa až dostala, ako hlboko klesla spoločnosť, ktorá práve v ňom vidí toho ideálneho lídra.

Amerika bez zábran

Spojené štáty v minulosti prechádzali vážnymi krízami, no doteraz vždy existoval spoločenský konsenzus, že určité hranice sa neprekračujú bez následkov … a eféra Watergate bola symbolom toho, že ani prezident nestojí nad systémom.

Trump tento princíp systematicky oslaboval. Nie jedným rozhodnutím, ale dlhodobým vytváraním dojmu, že pravidlá sú len pre slabých, pravda je prekážkou a snaha kontrolovať ho je len prejavom nepriateľstva určitých „zlých ľudí“ ☹

Lož sa v jeho politike stala bežným nástrojom. Hrubosť je vydávaná za autentickosť a konfliktnosť za dôkaz rozhodnosti, čo znamená posun k normalizácii surovosti v politickej kultúre.

Svet, v ktorom sa pravidlá relativizujú

Trumpov vplyv presahuje hranice USA, preto dôležitejší než jeho konkrétne kroky sú signály, ktorý jeho politika vysiela do sveta.

• Medzinárodné záväzky sa redukujú na obchodné dohody.
• Spojenci sú hodnotení len podľa okamžitého zisku.
• Medzinárodné právo je prezentované ako prekážka, nie ako ochrana.

Takýto prístup posilňuje lídrov, ktorí dlhodobo spochybňujú liberálny poriadok. Autokratické režimy v ňom nachádzajú potvrdenie, že hrubá sila a nátlak môžu nahradiť pravidlá slušnosti, úcty a rešpektu, v čom sa podobá na ruského Putina, severokórejského Kim Čong – una alebo čínskeho Si Ťin-pchinga ☹ … nemení svet tankami ani ultimátami, ale oslabovaním dôvery v samotnú myšlienku pravidiel.

Politika emócií namiesto zodpovednosti

Trumpova popularita nestojí na úcte k ľuďom, ale len na „schopnosti“ pracovať s ich emóciami, najmä s pocitom krivdy, ohrozenia a hnevu presne tak, ako kedysi aj Hitler.

Politika sa v tomto poňatí mení na jednoduchý konflikt „my a oni“. Zložité problémy sa nahrádzajú vinníkmi, odbornosť ustupuje dojmu a emóciám … jeho vnútorný konflikt, spôsobený ponižovaním jeho otcom v detstve šíri okolo seba, prenáša ho na iných … svojim vnútorným rozvratom rozvracia aj svet okolo seba, šíri svoje pomýlené názory a teda aj primitívne hodnoty do svojho okolia ☹

Ide o návrat politickej pseudokultúry, v ktorej sa zodpovednosť javí ako slabosť a sebareflexia ako zbytočná brzda. Práve preto má tento štýl odozvu aj mimo USA – v spoločnostiach s oslabenou dôverou v inštitúcie, v Ázii … vrátane posttotalitných krajín strednej a východnej Európy.

Kam tento trend smeruje

Trump nevracia svet do konkrétneho historického obdobia, posúva ho do stavu, v ktorom moc prestáva cítiť potrebu čokoľvek vysvetľovať.

V takom prostredí sa pravda relativizuje, morálne kritériá slabnú a zodpovednosť je vnímaná len ako obmedzenie.

Psychologička Mary L. Trump, jeho neter vo svojej knihe Too Much and Never Enough poukazuje na rodinné prostredie, v ktorom Donald Trump vyrastal – prostredie autoritatívneho tlaku, rivality a absencie empatie, kde o.i. jeho otec štval svojich synov proti sebe ☹ Tento kontext pomáha vysvetliť jeho vzťah k moci, nie ho však ospravedlniť.

Trump ako symptóm

Donald Trump nevznikol vo vákuu, ale je produktom dlhodobej frustrácie, oslabovania vzdelania, nedôvery k elitám a pocitu, že systém nefunguje spravodlivo.

Jeho politický úspech ukazuje, aké krehké sú demokratické pravidlá, ak prestanú byť aktívne chránené.

Trump Ameriku nevracia len späť, on ju posúva smerom, ktorý oslabuje nielen ju samotnú, ale aj globálny poriadok, na ktorom doteraz stála – a tým zvyšuje riziko konfliktov, ktorých dôsledky by boli globálne, vo svojej zaslepenosti tlačí svet k okraju priepasti, zvyšuje riziko vzniku 3.svetovej vojny … ☹