„Urob bláznovi dobre a „znečistí“ ti plot“ …

alebo keď vietor pokroku naráža na múr slovenského strachu ☹
Na Slovensku sa z veterných parkov stáva symbol strachu z pokroku. To, čo je inde už dávno normálne a už dávno predstavuje modernú energetiku a cestu k sebestačnosti, tu mnohí vnímajú ako hrozbu. Nie preto, že by im vadil vietor – ale preto, že sa boja pohybu vpred


Dotknuté samosprávy na Slovensku odmietajú výstavbu veterných parkov. V spoločnom memorande žiadajú štátne orgány a investorov o zastavenie všetkých povoľovacích konaní. Znie to ako titulok z 19. storočia a nie z krajiny, ktorá sa chce považovať za súčasť moderného sveta

Niektoré obce sa bránia „ziskuchtivým investorom“, akoby šlo o votrelcov, ktorí prišli zničiť ich polia a duše. A sme doma – na primitívnom, zaostalom Slovensku, kde sa každý pokus o pohyb vpred interpretuje ako útok. To, čo je inde normálne, je u nás podozrivé … veď „na Slovensku je to tak“

Za týmto odporom sa skrýva viac než len obava o prírodu. Je to hlboko zakorenený vzorec nedôvery a strachu. Slovenský človek má pocit, že každý, kto chce niečo postaviť, ho chce automaticky oklamať. Že každá zmena znamená ohrozenie, nie šancu. Tento obranný reflex má svoje korene v histórii – v storočiach závislosti, keď o nás vždy rozhodoval niekto iný. A tak sa dnes bránime aj tomu, čo by nám mohlo prospieť.

Veterné turbíny sa tu nestávajú symbolom technologického pokroku, ale len morálneho testu. Ukazujú, ako veľmi sa bojíme sveta, ktorý sa mení. Kým iné krajiny vnímajú obnoviteľné zdroje ako cestu k slobode, niektorí na Slovensku v nich vidia len ďalšiu hrozbu pre svoj pokoj a stereotypy …veď stále platí, že „najťažšie sa radí tomu, kto to najviac potrebuje“ … a „pre dobrotu na žobrotu“

Pokrok sa však nedá zakázať memorandom. Len oddialiť – a o to viac potom bolí, keď sa človek konečne pozrie z okna a zistí, že svet nám medzitým ušiel.


Už by sme sa mali konečne prestať báť toho, že niekto chce niečo zmeniť. Strach z pokroku nás neochráni – len nás udrží v chudobe a závislosti. Ak sa Slovensko nenaučí veriť vlastnej schopnosti posunúť sa vpred, vietor zadarmo nás nebude poháňať, ale nás len sfúkne z cesty do priekopy

Začínam chápať Ukrajinu, aké je to mať za suseda hyenu, ale nemať kam ujsť.

10.08.2026

Prečo naša mama nechcela chodiť s našim otcom k nim na Oravu? Zrážka kultúr, ale vlastne len jednej ...

Rozsievali teror, teraz ich pohlcuje panika: Ako Ukrajina prinútila Rusko ochutnať jeho vlastnú medicínu.

09.08.2026

Vojna, ktorú Kremeľ rozpútal za hranicami, sa po mesiacoch nekompromisne vracia tam, odkiaľ prišla. Intenzívna kampaň ukrajinských vzdušných úderov zasahuje strategické ciele hlboko v ruskom zázemí a prináša so sebou fenomén, s ktorým Moskva vo svojich plánoch nepočítala – a to masovú paniku a strach medzi vlastným obyvateľstvom.

Čo nás čaká, keď umelá inteligencia sama prevezme kormidlo svojho vývoja?

08.08.2026

Kam až zájde vývoj umelej inteligencie? Od digitálnych asistentov až k tzv.superinteligencii. Esej: Keď sa stroj dotkne nekonečna.