Keď pohostinnosť zlyháva: Migranti, úrady a násilie namiesto vďaky ☹

Nemecko bolo roky symbolom otvorenosti. Milióny ľudí z rôznych častí sveta tu hľadali nový život, bezpečie, ekonomickú stabilitu – a krajina im otvorila dvere. Lenže dnes, po rokoch integrácie, dotácií, kurzov, dávok a sociálnych programov, sa čoraz častejšie ukazuje aj odvrátená tvár tejto pohostinnosti. A tou je agresivita, výhražky a násilie voči samotným úradníkom, ktorí systém udržiavajú v chode.

V meste Gera čelili pracovníci úradu práce hrozbám typu: „Zabijeme ťa“ alebo „Zapálime budovu.“ Pri niektorých incidentoch už nestačila ani ochranka, musela zasahovať polícia. Útoky prichádzajú od jednotlivcov, ktorí nedostali dávky, alebo sa im zdali príliš nízke. A podľa informácií z nemeckého Focusu či českého Forum 24 ide najmä o migrantov.

Tu už nejde o kultúrne nedorozumenie ani o „ťažkú životnú situáciu“. Toto je neprijateľné správanie, ktoré by si v cudzej krajine nemal dovoliť nikto – obzvlášť nie človek, ktorému daná krajina poskytla strechu nad hlavou a podporu z daní svojich vlastných občanov.

Je fér povedať, že nie všetci migranti sú takí. Mnohí pracujú, snažia sa, rešpektujú pravidlá. Ale rovnako je fér konečne prestať zatvárať oči pred tým, že časť z nich prichádza s postojmi, ktoré sú nezlučiteľné s fungovaním otvorenej spoločnosti. Prichádzajú z krajín, kde autorita znamená hrubú silu, kde neexistuje rešpekt k inštitúciám a kde sa zákon obchádza alebo kupuje. A tieto vzorce si – vedome či nevedome – nesú so sebou.

Nemecko (a nielen ono, ale napr. aj také Švédsko) sa tak stáva terčom kultúrneho stretu, na ktorý nebolo pripravené. Politická korektnosť brzdí pomenovanie vecí pravým menom. Úradníci sú v prvej línii – často bez ochrany. A verejnosť si začína klásť otázku: Kto tu vlastne koho ohrozuje?

Nie je rasistické pýtať sa, koho si ako spoločnosť púšťame dnu. Nie je extrémistické žiadať, aby sa pomoc neobracala proti tým, ktorí ju poskytujú. Nie je „nenávistné“ kritizovať, keď sa dobrota stretáva s päsťou … aby neplatilo to staré že pre dobrotu na žobrotu

Z. Čaputová už síce „spí“, ale hlupáci ešte nie.

08.09.2026

Pani Čaputová už pred vyše dvoma rokmi opustila prezidentský palác a stiahla sa aj z aktívneho politického života. Žije si svoj civilný život, nekomentuje každú politickú potýčku a rešpektuje svoj politický dôchodok … skrátka a aj obrazne povedané, v slovenskom verejnom priestore takpovediac „spí“. Napriek tomu sa stále objavujú ľudia, ktorí majú potrebu sa [...]

Ďalšia hrozba z Ruska? Juhoruská tarantula už aj na Slovensku!

07.09.2026

Ktorého stepného samotára sa bojíme viac? Slovensko v posledných týždňoch obletela nová senzácia … na sociálnych sieťach a v spravodajstve sa objavujú dramatické titulky: Juhoruská tarantula dobýva Slovensko! Ľudia v Trnave, Nitre či v okolí Dunaja si fotia obrie osemnohé tvory na svojich terasách a v pivniciach … a mnohým pri pohľade na ne behá mráz po [...]

Od klinca v lebke po digitálny kód: Ako Čína po stáročia zdokonaľuje sadizmus moci.

06.09.2026

Keď v stredovekej Číne potrebovali palácoví sprisahanci alebo cudzoložné páry potichu zlikvidovať nepohodlného človeka, mali na to desivú, no chirurgicky presnú metódu. Spiacej obeti zatĺkli cez temeno hlavy do mozgu dlhý železný klinec. Rana sa umyla, miesto sa prekrylo vlasmi a klinec fungoval ako taká zátka, ktorá zabránila masívnemu krvácaniu navonok. Keďže cisárski [...]