karol

Hlúposť nevzniká náhodou. Hlúposť je výsledok. Výsledok zámerného procesu, ktorým spoločnosť formuje svojich občanov tak, aby nekládli otázky, nepochybovali a neodporovali, pretože hlupák je ten najpohodlnejší poddaný ☹

Od detstva nás „učia“: „nerýp, nevyčnievaj, nerozmýšľaj priveľa.“ V rodinách sa pochybnosti trestajú ako drzé, otázky ako nevďačné, odlišné názory ako zrada. Škola pokračuje v tejto práci – namiesto kritického myslenia nás učí poslušne opakovať, memorovať, podávať správne odpovede. Diskusia? Nepohodlná. Pochybnosť? Strata času. Samostatné myslenie? Riziko.

Tieto deti sa následne stávajú tzv. dospelými, ktorí sa nechávajú manipulovať, pretože nikdy neboli vedení k tomu, aby pochybovali.

A potom prichádzajú slovenské voľby. Ukážka, ako sa hlúposť v spoločnosti politicky zneužíva: populizmus, ktorý stavia na najnižších inštinktoch a základných predsudkoch, ktorý „brnká na naspodnejšie struny, na pudy človeka“, na jeho strach, závisť, zlobu, pýchu a aj na jeho chorobnú nezodpovednosť ☹

Politici, ktorí namiesto diskusie o riešeniach ponúkajú jednoduché odpovede na komplexné problémy. Tí, ktorí „vedia“, že „za všetkým sú politici v Bruseli“ alebo „imigranti nám berú prácu“. Čo na tom, že tieto argumenty neobstoja v kontexte faktov? Pre hlupáka je najdôležitejšie, že je to jednoduché, takže pritom ani nemusí začať rozmýšľať, takže jeho „názory“ sa tvoria tzv. „samospádom“ … a má to aj jasného vinníka, „krásne to riešenie“☹

Slovensko sa stalo domovom populizmu, ktorý vo svojej najčistejšej podobe využíva neznalosť a apatiu občanov. V politických diskusiách sa nekladú otázky, ale vytvárajú sa jednoduché, čiernobiele, polarizované obrazy, kde sú všetci, čo nesúhlasia s vládnucou mocou, automaticky označení za „elitárov“, „zradcov“ alebo „nepriateľov ľudu“.

Našťastie pre takýchto  tiežpolitikov sú títo nešťastníci ich najvernejšími voličmi, pretože nepotrebujú nič vysvetľovať – stačí im opakovať „my a oni“. A keď sa k tomu pridá množstvo dezinformácií, konšpiračných teórií a manipulácií cez sociálne siete, už máme plnú nádrž ☹

Médiá sú ďalším nástrojom, ako sa hlúposť šíri. Pred pár rokmi sme mohli vidieť, ako slovenské bulvárne média vytvárali falošné naratívy, ktoré následne ovplyvnili volebné výsledky. Manipulácia s informáciami, skreslené tituly, demonizácia opozície, zjednodušovanie vážnych tém – to všetko prispelo k tomu, že veľká časť populácie sa uchýlila k tým najjednoduchším vysvetleniam, ktoré nevyžadujú žiadne hlbšie premýšľanie. Prečo by sa niekto mal zaoberať skutočnými problémami krajiny, keď stačí obviniť tzv. „progresívcov“, „Západ“, prosto „tých druhých“? A keď vám k tomu ešte dajú polhodinu čítania na Facebooku, rozhodnutie je už predpripravené.

Hlupák nie je smiešny. Hlupák je nebezpečný. Ako písal Carlo M. Cipolla, hlupák škodí iným bez toho, aby z toho niečo mal!!! Ale v skutočnosti z toho niečo má ten, kto ho vychoval. Moc nepotrebuje múdrych. Múdri sú hrozbou – pýtajú sa, pochybujú, spochybňujú. Hlupáci veria, kričia, opakujú ☹

Preto systém nepotrebuje vzdelanie. Potrebuje školstvo. Nepotrebuje myslenie, potrebuje poslušnosť. Nepotrebuje vedomosti. Potrebuje certifikáty. Nepotrebuje múdrosť. Potrebuje diplomy. A nad tým všetkým potrebuje jednu veľkú lož: že toto všetko je „pre tvoje dobro“.

A kde sú dnes múdri? Utopení v bahne vulgarít na sociálnych sieťach. Vysmiati na verejných diskusiách. Odsunutí do kútov, pretože „komplikujú“.

Hlúposť je pre súčasný slovenský politický systém bezpečná. Hlúposť je pre moc pohodlná. Hlúposť je ako betón – tvrdá, odolná, ale neschopná rásť. A čím viac betónu, tým menej priestoru pre slobodu.

Nie, hlupák nevzniká preto, že by bol neschopný. Hlupák vzniká preto, že bol systematicky formovaný tak, aby sa vzdal schopnosti myslieť. Preto je hlúposť nielen osobnou tragédiou, ale hlavne našou kolektívnou zodpovednosťou.

A pokiaľ si ako spoločnosť pestujeme hlupákov, potom si pestujeme svojich vlastných hrobárov.