V mojom predchádzajúcom blogu uviedla jedna čitateľka v komentári, že tie moje myšlienky sú vlastne len taká moja projekcia.
V jednom inom mojom blogu som už kedysi spomenul, že všetko čo tu píšem o hlúposti vychádza zo mňa, z mojich vlastných chýb, problémov a nedostatkov … z mojej vlastnej hlúposti o ktorej som kedysi nič nevedel, ale počas ôsmich rokov regresnej hlbinnej analýzy a piatich mesiacov v skupine som sa o nej dozvedel teda dosť.
Teraz túto hlúposť vidím aj na iných, ale kvôli chýbajúcej slobode slova, prejavu a názoru musím hrať s nimi ich hru a predstierať, že ani ja ju na nich nevidím.
Postoj k pravde a teda aj ku kritike a sebakritike je na Slovensku podobný ako napr. v Číne … keď tam vznikne vo firme problém, je skoro nemožné dopracovať sa k vinníkovi, pretože kritika je tam považovaná tak ako v každej totalite asi za to najväčšie zlo.
Čitateľka si síce môj článok o „dedkovi“ prečítala, ale išiel mimo nej … asi nikto kto moje blogy sleduje a súhlasí s nimi si nemyslí, že sa v prvom rade týkajú jeho …. každý je presvedčený, že to čo sa v mojich článkoch neustále točí dookola … že ten dobrý, ten múdry, ten spravodlivý je ten on …. a že chyba je vždy v tom druhom sa vždy a jedine týkajú tých druhých☹.
Práve preto si uvedomujem ich obmedzený účinok …. je mi jasné, že po ich prečítaní sa každý vydá tou ľahšou cestou (tak, ako kedysi aj ja), seba vynechá, seba preskočí a kriticky zhodnotí niekoho iného, napr. autora😊.
Chápem, že pochopiť moje myšlienky tak, ako som ich myslel je pre bežného čitateľa v podstate nemožné …. to by sa musel najskôr dozvedieť pravdu o sebe, musel by najskôr pochopiť samého seba a múdrosť a teda aj sebapoznanie nie sú samozrejmé, nie sú lacné … práve naopak … sú veľmi drahé. Tak ako som už viackrát uvádzal, je ľahšie sa za múdreho považovať, než sa ním skutočne stať … a tým nemyslím, že ten múdry som už ja:-)
Viem, že niektoré moje myšlienky sa v mojich článkoch opakujú, ale písať o hlúposti vždy niečo nové, niečo objavné nie je v mojich možnostiach.
Aj tak si veľmi cením záujem mojich čitateľov, pretože čítanie mojich blogov nepovažujem za oddychové … vyžadujú rozmýšľanie, ale možno sa časom veci posunú dopredu …. možno sa predsa len niekto začne zamýšľať aj nad sebou a začne rozvíjať svoju schopnosť sebareflexie … a schopnosť prijať, vstrebať kritiku …. a tieto nové schopnosti začne odovzdávať aj ďalej, svojim deťom tak, aby sa naša spoločnosť mohla posunúť vyššie, bližšie ku skutočnej demokracii.