„Som dedko, ktorý viedol riadny život“, tvrdil v obhajobe Dušan Kováčik

14. mája 2021, Karol, Nezaradené
  1. 05. 2021 17:00 | BRATISLAVA/TV Markíza

Ach ach …. čím je človek hlúpejší, tým menej si to uvedomuje …. a tým za múdrejšieho sa považuje.

Preto sa za múdreho považuje každý … aj deti, manuálne pracujúci, dokonca aj bezdomovci a väzni …. nezvyknutí učiť sa a ani rozmýšľať.

O čom človek nič nevie, o tom ani nevie že to vôbec existuje …. ako môže vedieť o svojej hlúposti bežný človek, ktorý nielenže neurobil nič preto aby sa o sebe, o svojich chybách a nedostatkoch niečo dozvedel, ale práve naopak … urobil všetko preto, aby sa o sebe nič nedozvedel

Vytvára okolo seba komunikačnú bariéru, pretože pravda bolí … počúva len to, čo chce počuť, takže vidí len to, čo chce vidieť …. seba ako toho dobrého a tých druhých ako tých zlých ….

Bežný človek nedokáže kritiku ani prijať, ani dať … pretože od narodenia zažíval len samú deštruktívnu, nekonštruktívnu kritiku … preto žije rovnako ako zlý štát … bez kritiky aj bez sebakritiky …. v sladkej pohodlnej nevedomosti, v pocite falošného sebauspokojenia … bez konštruktívnej kritiky sa nemôže vyvíjať, môže len upadať, rovnako ako všetky totality!

Slovensko je krajina samých „úžasných, dokonalých“ ľudí, ktorí nikdy za nič nemôžu, pretože vždy majú pravdu … takže za všetko zlé môžu tí druhí, to tí sú tí zlí ….

Všetko je také, ako sa to javí im a iná možnosť neexistuje. Ak náhodou áno, tak je jasné že je nesprávna … veď čo Slovák, to malý Boh …. s patentom na pravdu … smutné to dedičstvo štyridsiatich rokov totality a tisíc rokov poroby.