Pretože byť hlúpy je ľahšie než sa stať múdrym…. pretože je ľahšie veriť pohodlným lacným klamstvám než bolestnej pravde…
Pretože je ľahšie naučiť sa menej než naučiť sa viac… pretože je ale ľahšie považovať sa za múdreho než za hlúpeho…
Je ľahšie byť vychovaný zle než dobre….pretože je ľahšie byť zlým rodičom než dobrým …. ale veriť, že som dobrý rodič a za všetko zlé môžu deti je ľahšie, než si priznať chybu, než sa niečo o výchove, o sebe naučiť.
Múdrosť prosto nie je zadarmo….zadarmo je len hlúposť, tá nestojí nič … veriť sladkým lžiam je ľahšie, než si priznať trpkú pravdu.
Počas pandémie sa jasne ukazuje, na akej tenkej nití visí bežný človek …. ako málo stačí na to, aby sa rozsypal …. pretože nežije v pravde … a pri záťaži sa to jasne ukazuje.
Vidno ako si ľudia nevážia pravdu, ako ňou pohŕdajú…. ako si z nej mnohí urobili ťahaciu harmoniku a hrajú na nej ako na gajdách … ako veria tomu, čomu chcú…. ako si ju mnohí ohýbajú tak, ako sa im to práve hodí…
V konzume, v majetku v hľadajú to, čo nedostali vo výchove …
Rodina je základom spoločnosti….všetko ostatné je už len nadstavba …. kto nemohol veriť prvým ľuďom vo svojom živote, ten nemôže už veriť nikomu …. prvotné skúsenosti v živote každého človeka sú rozhodujúce … všetko ostatné čo zažíva v dospelosti si už len vysvetľuje podľa svojich prvotných skúseností, zabudovaných do jeho osobnosti.
Rodičia deti neustále klamú, neberú ich vážne, pretože ani ich rodičia ich nebrali vážne … neustále sa hrajú na bohov … na pánov dokonalých …. na chrobákov Truhlíkov, ktorí všade boli, všetko videli, všetkému rozumejú najlepšie, nikdy sa nemýlia a preto nikdy za nič nemôžu …. za všetko zlé môžu neviniatka…
Deti ale nie sú hlúpe …. tak môžu pôsobiť len na hlúpych, vraví sa, že deti sú ako džbánky, sú síce ticho, ale majú „veľké uši“ … pozorne počúvajú, všetko nasávajú, citlivo si veci uvedomujú a ako sa hovorí, všetko čo rodič do detí vloží, aj dobré aj zlé …. sa mu raz stonásobne vráti … a aj spoločnosti, ktorá hlúposť toleruje … pravda ale zvíťazí… skôr, či neskôr…